V poslednom čase sa na internete často objavujú obrázky a texty hovoriace o tom, že všetci sme jedným. Že tvoríme jednotu. Takpovediac sme vlastne každý každým a všetkým. Mnoho ľudí si to ani nevie predstaviť. Bizarnosť tejto myšlienky v nich vzbudzuje odpor, nezmyselnosť a ľudí, ktorí toto hlásajú pokladajú za bláznov, snílkov, alebo nejakých fanatikov.
Niekto sa možno pýta - Ako to je vôbec možné? Ako niekto môže prísť na takúto myšlienku a ako je vôbec možné, aby každý bol každým? Veď ja som predsa ja! Nik nemôže byť mnou! Nik nežije môj život!
No, fakt je ten, že to tak je. Každý je každým a všetkým. Či už sa to niekomu páči, alebo nie, je to tak. Ja som vy a vy ste ja. Nech to znie akokoľvek bizarne, nemožne a nezmyselne, je to tak.
Takže ako to vlastne je možné? Odpoveď je, že pod lampou je vždy najväčšia tma. Odpoveď je tak do očí bijúca, až ju nevidíme a ak aj áno, tak len čiastočne alebo si ju neuvedomujeme. Čiastočné uvedomenie si tejto pravdy spočíva v tom, že si uvedomíme, že každý z nás je človek. Jeden živočíšny druh, jedna vetva v evolúcií života. Lenže toto je len časť. Toto je v podstate základ.
Skutočný vtip spočíva v tom, že ľudia komunikujú. Vďaka komunikácií sme sa dostali tam, kde sme. Na vládnuci druh na tejto planéte. Komunikácia bola a je tým, čo v našom prípade je príčinou, prečo každý je všetkým a každým.
Predávame si skúsenosti, zážitky, myšlienky, predstavy atď., teda súčasti nás samotných. Každá myšlienka je časť z nás. Každá vyjadruje to, na čo myslíme, ako myslíme, a teda aj to, kým sme. Tým, že ju predáme ďalej, uvádzame do pohybu evolúciu ľudskej osobnosti. Nie len našej, teda nás samotných, ale aj tých, ktorým túto myšlienku, zážitok alebo čokoľvek predáme. Keďže nie je akcie bez reakcie, inak to ani nemôže byť.
Všetci poznáme tie situácie, kedy vidíme istý druh správania sa, myslenia alebo konania, ktoré v nás zanechá dojem a povieme si: ,,Sakra! Taký chcem byť!“
Tým sa v nás spúšťa kladná reakcia na ponúknutú (priamo alebo nepriamo) možnosť výberu formovania našich osobností. Rozhodneme sa to prijať za akýsi ideál, vzor. Za nejaký maják na ceste do budúcnosti. V podstate si to určíme ako jeden z cieľov nášho života a ideme za ním. Snažíme sa splniť si tento ideál a najprv ho napodobniť, neskôr ním žiť. Stáva sa našou súčasťou, teda nami. Lenže nikto si neuvedomí, a ak aj hej, tak málokto, že to je prebratý vzor. Že to je tá časť našej osobnosti, ktorá pochádza od niekoho iného. Tým sa ten človek stáva nami. Našou súčasťou. Pritom ani nemusí vedieť, že to tak je.
A ako je možné, aby sa niekto stal vami? No presne tak isto. Dáte mu nejaký vzor, ideál a on sa ho chytí. Bude robiť to čo vy. Napodobňovať tú časť vašej osobnosti, ktorú pokladá za presne ten typ, ktorým sa chce sám stať.
A ako je možné, že všetci sú všetkými? Rovnako jednoducho. Ľudské oko vníma kompletne celé okolie svojho zorného pola. Vidí každý detail, aj keď my ako osoby si ho neuvedomíme, lenže v mozgu sa uloží. Takže preberáme vzory celý život. Denne dostávame miliardy podnetov, na ktoré reagujeme bez ohľadu na to, či sa jedná o vedomú alebo nevedomú reakciu. Okrem toho sa to deje aj tak, že niekto nám predá ideu, ktorú dostal od niekoho iného a ten zas od iného. Takto sa vytvára jednota ľudskej existencie, takto sa stávame jedným.
Pokiaľ sa niekto pýta, ako to je možné v prípade zamietnutia videného správania sa, konania, myslenia a podobne, je to presne tak isto. Zamietneme ho a tým sa uvedie zas a opäť do pohybu evolúcia osobnosti. Robíme všetko preto, aby sme neboli tým, čo vidíme. Lenže už aj to je prijímanie jej za našu súčasť. Prečo? Jednoducho preto, že ľudia odsudzujú to, čo im vadí na druhých. Ale práve to, čo im vadí na druhých je to, čím sú oni sami.
Tým, že prijímame isté vzory, vytvárame isté spoločenské hodnoty. Usmerňujeme seba a svoje okolie a tvoríme, ako to niekto ľúbi nazvať – stádo oviec. V podstate to inak ani možné nie je. Tvorili sme, tvoríme a budeme tvoriť stádo. Ale či oviec, alebo mysliacich ľudí, to už je na nás. Nič to nemení na tom, že prebraté vzory správania sa, myslenia a konania sa stávajú nami a teda aj ich pôvodcovia našimi súčasťami. Či už sa to niekomu páči, alebo nie....
Komentáre