Jin's blog

Strach. Jedno z najhroznejších slov ľudskej reči. Zároveň jedna z najsilnejší emócií, pocitov, ktoré môžeme zažiť. Môže nás zničiť alebo nám môže „osvetliť“ tie časti z nás, ktoré sme dovtedy nevideli. Môže byť tým najstrašnejším nepriateľom alebo jedným z najsilnejších spojencov.

Aká je podstata strachu? Prečo sa bojíme? Čoho sa vlastne bojíme? Dá sa strachu zbaviť? Je možné nikdy sa nebáť? Je možné nad strachom zvíťaziť? Čo vlastne strach je? Odkiaľ sa berie?

Strach...

Ten, kto povie, že sa nebojí, že nemá strach, je buď blázon, alebo hlupák. Na celom svete niet osoby, ktorá by sa nebála. Všetci sa bojíme. Každý z nás má toho svojho „démona“, s ktorým bojuje. Týmto démonom môže byť čokoľvek. Môžu ním byť iní ľudia, môžu ním byť pavúky, môže mať podobu strachu z výšok, zo spoločnosti, z rodičov, školy, čohokoľvek. Nedá sa mu vyhnúť a niet pred ním úniku. Je našou súčasťou tak, ako my sme súčasťou našej planéty. Rovnako, ako my by sme neboli bez nej, nebol by ani strach bez nás.

Odkiaľ sa berie strach? Berie sa z nás. Ukrýva sa v nás. Je nami. Náš strach je prejavom toho, kým sme.

Čo teda je strach? Je to prejav našej neistoty. Nášho nedostatku viery v nás samotných. Strach je odrazom, reflexiou na nepoznané. Na externý svet. Na všetko okolo nás, čo nepoznáme, čomu neveríme.

Je možné nad strachom zvíťaziť? Áno, je to možné. Dokáže to každý človek. Niekomu to ide ľahšie, niekomu ťažšie. Záleží na intenzite tohto pocitu, tejto emócie.

Ak sa nad ním dá zvíťaziť, je možné sa nikdy nebáť? Nie, to možné nie je. Človek, ktorý sa nebojí neexistuje. Stačí sa trochu zamyslieť. Všetci ľudia majú pocit neistoty v istých chvíľach, z istých vecí. Neistota, čo i len tá najmenšia, je súčasťou strachu. Zaváhanie, čo i len najkratšie, je súčasťou strachu. Všetko, čo spôsobuje stratu sebadôvery, je súčasť strachu a strach samotný.

Dá sa strachu zbaviť? No, to závisí na uhle pohľadu. Je možné sa zbaviť istých príčin strachu a teda aj strachu z nich. Ale strachu ako takého sa zbaviť možné nie je. Jediná cesta, ako sa strachu zbaviť úplne je zomrieť alebo prestať cítiť. Lenže prestať cítiť znamená prestať byť. Prestať mať vedomie. Nevnímať, v podstate nežiť.

Čoho sa bojíme? Čo spôsobuje to, že sa bojíme? Hovorí sa, že ľudia sa boja rôznych vecí. Výšok, hadov, pavúkov, netopierov, uzavretých priestorov, samoty, rodičov a iných ľudí, školy, skúšok, všetkého možného. Ale ani jedno z toho nie je pravda. I keď sa strach prejavuje ako reflexia na externý svet, teda všetko okolo nás, samotný strach je prejavom nedostatku dôvery v nás samotných. To znamená, že sa bojíme seba samých. Môže to znieť šialene, ale je to tak. Zamyslite sa. Ak sa človek bojí napríklad hadov, bojí sa ich ako bytostí? Nie. Bojí sa toho, že mu ublížia. Lenže strach z ublíženia je strach z nedôvery v to, že to zvládneme, prežijeme. Je to nedostatok dôvery v naše vlastné schopnosti. Človek, ktorý sa bojí výšok povie, že sa bojí pádu. Lenže, prečo by mal padnúť? Prečo by mal „zletieť“ z hory, domu, čohokoľvek? Netvrdím, že sa to stať nemôže, pretože možné je všetko, ale padnúť môže aj človek, ktorý sa výšok nebojí. Zas a znova je to nedostatok dôvery v naše schopnosti, v nás samotných. Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna. Ale zamyslite sa trochu...

Aká je teda podstata strachu? Strach je naším sprievodcom počas procesu poznávania seba samotných. Ukazuje nám, v ktorých častiach nášho JA, našej osobnosti, nemáme dostatok istoty, dostatok dôvery. Ukazuje nám naše slabé miesta. Človek, ktorý si uvedomí, že strach je jedným z jeho najsilnejších spojencov, dosiahne neuveriteľnej vnútornej úľavy. Bude ho vítať, radovať sa z neho a bude vďačný zato, že ho má. Lebo strach je len prejavom nášho nedostatku dôvery v naše schopnosti. Jedine ten, kto má odvahu postaviť sa svojmu strachu, pozrieť sa mu do tváre a povedať mu – Sleduj! Ja to dokážem! – sa môže od strachu oslobodiť a tým získať dôveru v seba samého. Strach nám ukazuje naše slabosti, nedostatky dôvery, hranice a obmedzenia. Jeho podstatou je ukázať nám, že stále sa máme čo učiť. Že stále je na sebe čo zlepšovať, a že je v našich silách to dosiahnuť.

Buďte vďační za svoj strach. Je to priateľ, ktorý je stále s vami, a ktorý vám bude vždy pomáhať na ceste životom k poznaniu seba samých. Viďte v ňom spojenca a nie nepriateľa, lebo ak v ňom budete vidieť nepriateľa a budete mať strach zo strachu samotného, tak zaručene prehráte...