Hory
04.08.2013 00:00:00
Napísané ešte v počiatkoch puberty. V čase, kedy bol pre mňa život neznesiteľný...
Pozerám sa von oknom. Čo vidím? Hory. Ten majestát,hmlu a chlad. Zdá sa mi to? Tie tiene? Ten krásny pocti voľnosti. Celý čas hľadám únik od reality, od ľudí...... som sám. Hory. Aké krásne a nebezpečné. Divoké a tiché. Počujem hlas. Spieva Tarja skladbu Walking in the air. Predstavujem si ju tam. Jej hlas znie horami. Vysokými a zasneženými. Prichádza noc. Všade je ticho, len moja duša kričí........ bolesť sa derie von. Beriem veci - batoh a mp3 - a utekám. Utekám do hor, do vrcholov. Kľud. To je to, čo chcem. Vstupujem do hmly. Nedýcham. Cítim chlad a trasiem sa. Idem ďalej. Čo vidím? Jaskyňu. Idem do nej. Waw!!!!!! Vravím si. Odlesky mesačného svetla na kameňoch. To nie sú kamene, ale duše. Duše..... tisíce a tisíce......kde to som? Je to len sen? Zdá sa mi to? Nie. Som v ríši snov. V ríši paní tmy. Ako som sa sem dostal? Pokračujem ďalej. Stúpam z kameňa na kameň. Vidím oheň? Nie. Čo je to? Je to chlapec pri drahokame. Aký je žiariví. Prídem k nemu a spýtam sa - kto si? On mi odpovedá - ja som ty. Stojím a smejem sa. Ty si ja? Ako to? On na to - toto je to, čo si hľadal..... samého seba.... svoj svet, svoj kľud. Poď bližšie. Vraví mi. Prídem k nemu. Pokračuje - daj mi ruku. Podám mu ju. Pri tom dotyku ma strasie a krúti sa mi hlava. Niekto ma dvíha a berie na ruky. Preberám sa. Kde to som? pýtam sa..... Odpoveď nie je! Nik tu nie je. Som sám. Som doma. Pozriem von oknom. Hory! Ten majestát a tá divokosť. Pozriem na hodiny a vidím, že ubehlo len par minút od kedy som bral veci. Kde sú? Nie, nie sú tu. Kde teda? Idem do hôr, nájsť jaskyňu. Tú, v ktorej som bol. Tu je. Vstupujem dnu. Nebojím sa. Viem, čo ma čaká. Našiel som ich. Sú iné. Ja som iný. To nie som ja. Len moje telo. Som mŕtvy. Blúdim po svete bez zmyslu a hľadám vyslobodenie. Kto ním je? Čo ním je? Neviem....... bojím sa a plačem. Sedím na kameni a nedýcham.......som mŕtvy..............
Komentáre